Hovorí sa, že život je zmena. No v skutočnosti je zmena vo väčšine prípadov to posledné, čo by sme chceli. Z tej poslednej v mojom živote mi krváca srdce. Asi sú veci, o ktoré nech sa akokoľvek snažíme tak nám v určitom momente prekĺznu pod rukami a my ani nevieme kedy a kam.
Niekedy sa sama nad sebou zamýšľam, či vôbec niekto môže byť tak tvrdohlavý. A očividne áno. Škoda len, že si tým takmer denne ruinujem život. A robím s tým niečo? Ani nie. Som taká a už sa asi nezmením. Alebo ma to možno náramne baví. Už strácam prehľad.
Druhá podstatná vec, ktorá mi chodí hlavou, je otázka kedy sme, do šľaka, prestali v živote robiť a hľadať kompromisy? To už naozaj hľadíme len tým jedným smerom, že toto chcem a buď bude po mojom alebo nebude nič? A kompromis je tá posledná povestná slamka, ktorej sa chytáme keď zrazu máme žiť so svojimi rozhodnutiami. Raz mi jeden kamarát povedal, že na rozhodnutiach nie je najťažšie ich urobiť, ale žiť s ich následkami. A mal sakra pravdu!
Každý deň vidím ľudí nešťastných a koľko z nich si prizná, že si za to môžu samy? Veľa ich nie je. Sama neprežívam najšťastnejšie chvíle života, ale viem, že je to moja vina. Možno kompletne, možno čiastočne. Podstatné je, že si to dokážem priznať, hlavne sama pred sebou. Bohužiaľ, najčastejšie a najhoršie ľudia klamú sebe. A mnohí na to ani nikdy neprídu. A to sú ľudia, ktorých mi je naozaj ľúto. Keď klameme druhých, je to naše vedomé rozhodnutie, ale keď si klameme a ani si to, koľkokrát, neuvedomujeme, to je tá najhoršia zrada akú nám kto môže vyviesť. Druhým odpustíme, niekedy až príliš ľahko, ale ako odpustíme sebe? Z vlastnej skúsenosti viem, že je to ťažšie. A čo je najťažšie je vyrovnať sa s tou pravdou.
Život je zmena. Každá zmena je iná. Sú také, ktoré nás majú posunúť vpred. Sú také, ktoré nám zlomia srdce. Sú aj také, ktoré nás úplne ochromia a len nás nechajú stáť na mieste až kým sa niečo podstatné nestane. Ktorou z nich momentálne prechádzam ja neviem. To sa asi uvidí až časom. Zostáva mi sa len s ňou vyrovnať, možno sa z nej poučiť s snáď časom zistím, či bola na niečo dobrá.
Nech už zmenu vo svojom živote uvítame alebo nie je na každom z nás. A ak si ju dokonca želáme, tak potom nech len s chuťou príde. Vždy však treba dávať pozor na to, čo si želáme. Najhoršie sú totiž vraj želania, ktoré sa nám splnia až oneskorene.