Otváranie očí a sŕdc

Autor: Lucka Horváthová | 28.12.2013 o 0:36 | Karma článku: 3,12 | Prečítané:  340x

"Môžete zavrieť oči pred vecami, ktoré nechcete vidieť, ale nemôžete zavrieť svoje srdce pred vecami, ktoré nechcete cítiť." Johnny Depp  

 

"Môžete zavrieť oči pred vecami, ktoré nechcete vidieť, ale nemôžete zavrieť svoje srdce pred vecami, ktoré nechcete cítiť." Johnny Depp

Johnny Depp má pravdu. Schovávame sa a myslíme si, že utiecť pred citmi je rovnako jednoduché ako zavrieť oči. Ten, kto to aspoň raz skúsil mi dá za pravdu, že až také jednoduché to teda nie je. Vždy sa to niekde hlboko hromadí a aj tak nakoniec neutečieme. Schovávame sa pred mnohými vecami. Pred zodpovednosťou, láskou, smútkom, vlastným názorom a vlastným svedomím. Nakoniec sme predsa iba ľudia. Robíme chyby a dúfame, že sa dokážeme vyhnúť ich následkom. Niekedy sa nám to podarí, ale nakoniec nás chtiac-nechtiac dobehnú.

Zatvárame oči pred ľuďmi a činmi. A samy pred sebou. Zatvárame oči a vtedy máme pocit, že aj my sme neviditeľní. Nie sme. Aspoň pred pravdou určite nie. Utekáme a utekáme a ona nás vždy nájde a dobehne. Veď všetci poznáme pieseň od IMT Smile: „Nedá sa ujsť, pred svetom neutečieš.." a ďalej to isto všetci poznáte.

Utekáme aj od citov, ktoré nechceme, aby nás prevalcovali. Ruku na srdce, kto z nás sa nesnažil schovať pred pocitmi? Či už je to smútok, láska, strach alebo hocijaký iný pocit. Pod vplyvom citov sa stávame bezmocnými. A toho sa niektorí desíme. Až tak veľmi, že sa schovávame za prácu a kolotoč každodenných povinností. Ako keby sme v „uponáhľanej dobe" zabudli, že mýliť sa a milovať je ľudské. Práve to nás robí tými ľuďmi, akými sme.

Hovorí sa, že človek, ktorý sa nejakým spôsobom dotkne nášho srdca, v ňom s nami zostáva navždy. U mňa to platí tak na milión percent. Všetci, ktorých som ľúbila, ľúbim, nenávidela a smiala sa a plakala, tí všetci zo mňa robili a robia človeka, ktorým som. Práve tí, ktorým na mne záleží najviac, vidia kedy sa schovávam a utekám. A práve oni sú tí, ktorí mi otvárajú oči pred vecami, ktoré nechcem vidieť a srdce pred vecami, ktoré nechcem cítiť. A som im za to vďačná. Veď na to priatelia sú.

Ja sa asi schovávam každý deň pred niečím iným. Nejak som sa tak naučila žiť. Bohužiaľ. A stále sa snažím nájsť cestu von z toho začarovaného kruhu. Chcem to zmeniť. Mali by sme začať učiť otvárať oči a srdcia. Sebe samým aj ostatným. Inak prichádzame o to pekné a vlastne aj o život sám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zelenina z Lidla pohorela v amatérskom teste. Dá sa veriť domácim meračom?

Internetom sa šíri video, v ktorom neznámy muž meria dusičnany v zelenine a ovocí.

SVET

Minúta po minúte: Polícia má meno podozrivého

Útočníkom mal byť len dvadsaťdva ročný Brit s líbyjským pôvodom.

KULTÚRA

Dominik Dán o knižnom trhu: S mafiánskymi praktikami som sa nestretol

Spisovateľ má s podnikateľmi zlú skúsenosť.


Už ste čítali?